Slaný prameň sa v dnešnom Solivare využíval už v roku 1223 a pre svoju hodnotu predstavoval významný majetok. V roku 1288 ho uhorský kráľ Ladislav IV. daroval šľachticovi Jurajovi, ktorého potomkovia začali používať meno Šóšovci.
Ich majetky siahali od Torysy cez Slanské vrchy až po rieku Topľa. V roku 1346 im súd potvrdil nárok aj na časť územia dnešných Hanušoviec nad Topľou, ktoré boli už v roku 1332 povýšené na mesto.
Malý kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou bol majetkom a šlachtickým sídlom „Soľnobanských“ Šóšovcov minimálne od r.1564, pričom po r. 1592 to bolo jediné rodové sídlo po zničení hradu nad Soľnou Baňou.
Podoba kaštieľa
Postavený bol ako dvojpodlažná bloková stavba nesúca všetky dobové architektonické znaky (dispozícia, kamenárska a sgrafitová výzdoba) reprezentačného šľachtického sídla určeného na bývanie zemepána a jeho rodiny. Kaštieľ bol v čase výstavby omietnutý hladkou vápennou omietkou s typickým nárožným listovým sgrafitom.
V okenných otvoroch boli osadené profilované kamenné ostenia, v hlavnom vstupnom otvore kamenný portál v nadpraží s nápisom: SÓOS STEPHANUS ANO 1564. Kamenné články boli neskôr odstránené a sekundárne použité ako stavebný materiál. V súvislosti so začatím protihabsburgských povstaní v Uhorsku začiatkom 17. stor. bola k južnému nárožiu kaštieľa pristavaná kruhová veža, ktorá mala zvýšiť jeho obranyschopnosť. Výstavbou veže došlo k zmene charakteru kaštieľa na obytno-obranné sídlo. Obytná funkcia získala v priebehu 17. stor. prevahu nad fortifikačnou. Strieľne ako obranný prvok sa nezachovali. Neskôr došlo k úprave okenných otvorov a štukovej výzdobe klenieb. Štuková výzdoba klenieb je zachovaná v celom rozsahu prvého nadzemného podlažia.
Kaštieľ nadobudol koncom 17. stor. svoju konečnú renesančnú podobu. V nasledujúcom období ako majiteľ majetkov v Hanušovciach nad Topľou vystupuje okrem iných rod Dežöfi, ktorý si neďaleko Malého kaštieľa na návrší postavili nový barokový kaštieľ s renesančnými znakmi. Traduje sa, že hospodárska budova pri Malom kaštieli bola využitá ako byt správcu nového kaštieľa.
Ak zvážime, že noví zemepáni Hanušoviec nad Topľou bývali v novom, oveľa reprezentatívnejšom kaštieli a objekt, stojaci v dotyku s Malým kaštieľom bol upravený na byt správcu, možno predpokladať, že aj tzv. Malý kaštieľ bol v tom čase určený pre podradnejšie, snáď hospodárske, ale možno aj obytné funkcie, zrejme však nie na bývanie členov zemepanskej rodiny.
V kaštieli sa do roku 1711, čo je rok úmrtia šľachtica menom „Joan de Soóso“, nachádzal pravdepodobne aj rodový archív Šóšovcov. Spomenutý Joan, po slovensky Ján, leží pochovaný od roku 1711 pod dlažbou, dnes rímsko-katolického kostola v Hanušovciach nad Topľou, cca 50 m od svojho kaštieľa. Oznamuje to latinský nápis vyrytý do kamennej dosky.
Dnes slúži Šóšovsky kaštiel (Malý kaštieľ) na kultúrno-spoločenské aktivity, činnosť knižnice, galérie či ako malá koncertná sála.
Šóšovský kaštieľ je súčasťou Šarišske hradnej cesty
Zdroj: Mesto Hanušovce nad Topľou
Photo source:OOCR RŠ
Map
Information
Malý kaštieľ, nazývaný aj Šóšovský kaštieľ, nájdete v centre Hanušoviec nad Topľou na adrese Zámocká 150/2. Nachádza sa neďaleko Veľkého kaštieľa a dá sa k nemu pohodlne dostať pešo z centra mesta. V navigácii zadajte „Šóšovský kaštieľ“ alebo „Mestské kultúrne stredisko Hanušovce nad Topľou“.
V budove sídli mestské kultúrne stredisko a mestská knižnica, nejde teda o klasické múzeum s pravidelnými prehliadkami.
V prípade záujmu o prehliadku odporúčame kontaktovať správcov objektu.
